Zámčisko

Zámčisko je jedno z tých miest Skalicka, ktoré nie sú na prvý pohľad zvlášť zaujímavé, keď ich však raz človek náhodou navštívi,  vždy sa k nim opäť rád vracia. Zámčisko je ako podcelok Chvojnickej pahorkatiny viditeľné už z diaľky. Pomerne prudko vyrastá z okolitých rovín a pahorkov. Všímavejšieho turistu možno neprekvapí, že jeho najvyšší vrch rovnakého mena – Zámčisko (434 m n.m.) je vôbec najvyšším bodom Záhoria, ak nerátame vrchy pohorí Malé a Biele Karpaty.

Zámčisko je dôležitá súčasť krajiny Horného Záhoria, ktorú tvorí prevažne poľnohospodárska pôda. Teplomilné dubové lesy Zámčiska sú akýmsi lesným ostrovom uprostred odlesneného územia, čo je pekne vidieť aj na satelitných snímkach celej oblasti. Lesy Zámčiska sú životným prostredím mnohých lesných druhov rastlín a živočíchov, pričom v nich žije veľké množstvo poľovnej zvery. Pri prechádzkach, či cykloprechode Zámčiskom vám odskakujú srnky doslova spred cesty.

Vrch Zámčisko sa však oplatí navštíviť nielen kvôli prírodným krásam. Čo sem láka množstvo návštevníkov je najmä tajomná história tohto miesta, ktorú predstavuje rozľahlé hradisko. Je fascinujúce, že okolie vrchu bolo osídlené už v dobe bronzovej  (2000 – 1250 pred Kr.) a s krátkymi prestávkami tu žili ľudia viac ako dvetisíc rokov. Jednu kultúru striedala druhá, miesto ostávalo a nemo sa pozeralo do zvažujúcej sa krajiny navôkol. Pred samotnou návštevou hradiska, precíťme jeho dlhú históriu aspoň cez jej krátky opis:

“Už v pravektu tu stálo opevnené hradisko zo staršej a strednej doby bronzovej  ktoré sa v čase svojho najväčšieho  rozmachu rozprestieralo na ploche 17 ha. Vrcholu dosiahlo v dvoch etapách, ktoré sa skončili ničivým vyplienením, čoho dôkazom sú zuhoľnatené zvyšky objavené pri archeologických vykopávkach. Prvou kulminačnou kultúrou bola maďarovsko-věteřovká kultúra, ktorej osídlenie hradiska pripadá do rokov 1550 – 1530 pred Kr. Príslušníci tejto kultúry obývali nielen juhozápadné Slovensko, ale i priliehajúce oblasti dnešnej Moravy a severného Rakúska. Podľa archeologických nálezov typ osídlenia zodpovedal skorej kultúrnemu vývoju maďarovskej kultúry na moravskej strane, ako centrálnej oblasti, ktorá bola na juhozápadnom Slovensku. Obyvatelia boli znamenití remeselníci, hlavne hrnčiari, hoci nepoznali hrnčiarsky kruh. Dominantnou časťou celého komplexu hradiska bola akropola. Celková obrana bola zabezpečená v niekoľkých obranných líniách. Trojitá sieť bola predsadená v polohách Ku klancu a k Brovištiam. V čase nebezpečenstva tak slúžil tento priestor medzi prvou a druhou obrannou líniou ako útočište pre okolité obyvateľstvo. Toto opevnenie tvorené kamenno-hlinitou konštrukciou spevnenou drevenými brvnami a priliehajúcou hrotitou priekopou bolo prakticky nedobytné. Z tohto obdobia pochádzajú jemne tepané bronzové dýky, bronzové ihlice a spínadlá odevov i objavený bronzový poklad, ktorý obsahuje gombíky, kovania a bronzové ozdoby, tzv. pukličky, ktoré sa prišívali na odev a mali ochrannú funkciu.  

Ďalšími obyvateľmi hradiska v strednej dobe bronzovej (1450 – 1250 pred Kr.) bol ľud stredodunajskej mohylovej kultúry. Na rozdiel od predchádzajúcich obyvateľov pochovávali svojich mŕtvych pod mohyle, často s bohatou výbavou, predovšetkým vojenskou. Z tejto periódy sa podarilo archeológom objaviť napríklad zlomok bronzovej kopije a bronzový závesok srdcovitého tvaru. Z obdobia mladšej doby bronzovej (1250 – 1000 pred Kr.) sa nepodarilo nájsť dostatočné množstvo artefaktov, podľa ktorých by sa dal zrekonštruovať život na tomto hradisku. Vieme však, že v závere tejto fázy na akropole žili v takmer štvorcovej zemnici nositelia sliezsko-plátenickej kultúry (9 storočie pre Kr.), ktorý svojich mŕtvych spopolňovali.

Zámčisko bolo nepretržite osídlené až do doby halštatskej (750 – 450 pred Kr.) a ojedinelé črepiny zo stredolaténskeho obdobia (275 – 120 pred Kr.), keď sa dostávame do obdobia Keltov, naznačujú, že i tu mohlo byť keltské osídlenie. Najmladšie doposiaľ odhalené nálezy vo forme spony, germánskych črepov a celej nádoby pochádzajú zo staršej doby rímskej (0 – 180 po Kr.) , ktoré sa však dajú presnejšie datovať do obdobia 25 – 50 po Kr.”

Hradisko na Zámčisku je dostupné peši alebo na bicykli po lesnej ceste z obce Unín, do ktorého katastrálneho územia patrí. Cesta na hradisko nie je značená, stačí sa však opýtať v dedine a každý miestny vám ochotne cestu nahor povie. Keď sa raz dostanete na poľnú cestu za dedinou a prejdete popri vysielačoch, zbytok zvládnete aj intuitívne držaním sa výraznej lesnej cesty, ktorá vás zavedie až na vrchol k hradisku. Tam na vás čaká posedenie, náučná tabuľa a záhady tohto bájneho miesta, ktoré by nám iste aj Indiana Jones závidel :) Keď sa už raz vyberiete na Zámčisko, bolo by veľkou škodou nenavštíviť aj Hoštecnú studničku, ktorá sa nachádza neďaleko hradiska.

Vchod do vrchnej časti hradiska (akropoly) zdobí starý drevený kríž.
 
Valy bývalého hradiska sú v teréne viditeľné dodnes. Lesná cesta prechádzajúca vonkajším valom niekdajšieho hradiska.
 
Nákres pôdorysu hradiska odfotený z náučného panelu na Zámčisku.
zdroj informácií:  http://unin.sk/historia